Verejná správa je oblasť, v ktorej bolo od vzniku Slovenska za 23 rokov urobených najviac deklarácií a najmenej skutočných kompetentných akcií. A tak sme sa dostali do stavu, kedy náš robustný štát je ďaleko najväčším zamestnávateľom v krajine na strane jednej, a pre občana funguje veľmi neefektívne na strane druhej.

Pokiaľ ide o počet pracovníkov vo verejnej správe, za ostatných 10 rokov sa nezmenilo vôbec nič. V roku 2008 to predstavovalo 360 tisíc ľudí a presne s rovnakým počtom 360 tisíc ráta aj návrh rozpočtu verejnej správy pre rok 2017. Ešte alarmujúcejšie vyznievajú údaje o osobných výdavkoch pracovníkov verejnej správy. Kým ešte v roku 2012 predstavovali sumu 4,4 mld. eur (16,6% celkových výdavkov verejnej správy), v roku 2015 to už prestavuje sumu 5,2 mld. eur (17.5% celkových výdavkov verejnej správy)!

Argument, že podiel osobných výdavkov (kompenzácií) pracovníkov verejnej správy na HDP krajiny je v prípade Slovenska najnižší spomedzi všetkých štátov EÚ (štúdia OECD 2013) je síce pravdivý, ale nič nevypovedá o produktivite a najmä efektivite štátnych zamestnancov. Tretie od konca je totiž v spomínanom rebríčku Nemecko, u ktorého o efektivite verejnej správy netreba viesť dlhú polemiku. Z toho vyplýva, že Slovensko zamestnáva príliš veľa a príliš slabo zaplatených ľudí vo verejnej správe.

Na tomto mieste pripomeňme najlepšiu prax z krajín ako sú Veľká Británia, Kanada, či Lotyšsko, ktoré v odpovedi na dlhovú krízu dokázali zredukovať počet zamestnancov vo verejnom sektore o 7 %. Preto presadíme 7 %-nú redukciu počtu pracovníkov, ktorá bude znamenať zníženie o 25 000 zamestnancov a prinesie úsporu na kompenzáciách približne 360 miliónov eur. Časť tejto sumy sa použije na selektívne zvýšenie platov zostávajúcich kľúčových zamestnancov a časť na financovanie rozvojových plánov programu Singapur. Je pritom zrejmé, že navrhovanú 7 %-nú redukciu počtu pracovníkov nie je možné uskutočniť plošne. Tým by sa napáchalo viac škody, ako ekonomického úžitku.

Jedným zo spôsobov, ako dosiahnuť navrhovanú zmenu, je aj zrušenie súbehu dôchodku a príjmu zo závislej činnosti pracovníkov verejnej správy a zásadná kvalitatívna zmena systému výsluhových dôchodkov pracovníkov silových zložiek. Vznik nároku na výsluhový dôchodok by nemal byť viazaný iba na minimálny počet odpracovaných rokov, ale predovšetkým na konkrétne pracovné miesto.

Predmetný návrh nepredstavuje len nominálnu úsporu zdrojov, vyjadrenú v stovkách miliónov eur. Znamená najmä podstatné zvýšenie kvality verejnej správy cez menší počet lepšie zaplatených ľudí. To umožní skvalitniť aj analytický aparát ústrednej správy a na konci dňa vytvorí priestor pre tzv. „evidence based policy“, čiže tvorbu politík, založených na dôkazoch. Tým sa výrazne zníži priestor pre prijímanie exekutívnych rozhodnutí metódou pokusov a omylov.

Decentralizácia je spôsobom, ako dať do rúk ľuďom viac vplyvu a rozhodovacej moci, preto sme presvedčení, že je to dobrá cesta, v ktorej treba pokračovať. O komunálnej reforme už nie je možné ďalej len hovoriť, ale je ju potrebné začať aj realizovať. Kompetencie územnej samosprávy budeme rozširovať, no zároveň je treba povedať, že Slovensko má mimoriadne rozdrobenú sídelnú štruktúru. V každej malej obci nie je objektívne možné zabezpečiť všetky služby, ktoré jej obyvatelia potrebujú – z dôvodu nedostatku vybavenia, materiálno-technického zabezpečenia, finančných prostriedkov, ale najmä z dôvodu nedostatku personálnych kapacít.

Pri administratívnom zlučovaní obcí sa tieto nedostatky eliminujú, niekde až vytrácajú. Nie je záujmom „gumovať dediny z mapy“. Ide nám však o také opatrenia, ktoré budú viesť k zníženiu počtu administratívnych sídiel, k sústredeniu ich administratívnych, technických, finančných a ľudských kapacít – a tým k skvalitneniu služieb pre tých, ktorí za ne platia.

V nadväznosti na tento proces spájania obcí, teda v nadväznosti na komunálnu reformu, je možné spustiť ďalšiu decentralizáciu kompetencií na nové, väčšie administratívne celky. Kapacitne budú stačiť na to, aby ich mohli uspokojivo obstarať v prospech obyvateľov – čo je naozajstná decentralizácia. Výkon nevyhnutných kompetencií sa k ľuďom priblíži, zároveň budú mať v rukách skutočné nástroje, ako ich vykonávanie ovplyvňovať.

V súvislosti s decentralizačným procesom a možnosťou prenesenia úloh na mestá a municipality bude potrebné prehodnotiť existenciu a ďalšie fungovanie vyšších územných celkov. Tak, ako je možné preniesť kompetencie z orgánov miestnej štátnej správy, je možný (a niekde aj nevyhnutný a želaný) ich prenos aj zo samosprávnych krajov – na mestá a municipality. Presadíme decentralizáciu kompetencií aj z VÚC-iek a ďalšie posúdenie ich existencie. V prípade, že by zotrvali, bude potrebné nanovo vymedziť ich kompetencie a počet.

Slovensko bude decentralizovanou krajinou so štíhlou, efektívnou a modernou verejnou správou, s možnosťami uplatňovania vplyvu svojich obyvateľov na jej vykonávanie.

Významnou oblasťou, ktorá za 25 rokov neprešla žiadnou významnou zmenou, je reforma správneho práva procesného. Doteraz sa vždy sústredila pozornosť len na rozdelenie mocenských centier, na ich štruktúry a náplň, avšak procesná stránka zostávala v úzadí. Presadíme reformu správneho práva procesného tak, aby bolo zabezpečené dvojinštančné konanie aj na úrovni územnej samosprávy vrátane jej nových, municipálnych celkov.

Tento krok povedie k trom významným následkom. Po prvé, z orgánov miestnej štátnej správy bude možné decentralizovať ďalšie kompetencie, ktoré záviseli od rozhodovania v správnom konaní. Zrušíme tak prenesený výkon štátnej správy, ktorý je stále problematický pre svoju komplikovanosť a nedostatočný spôsob financovania zo strany štátu. Po druhé, odbremeníme súdnu sústavu od „odvolacích“ konaní na súdoch, ktoré rozhodujú o neplatnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Následne bude potrebné zreformovať správne súdnictvo na Slovensku, ku ktorého prvému kroku už došlo nedávno. Tretím, najvýznamnejším následkom bude zrušenie miestnej štátnej správy na všeobecnej úrovni. Jej kompetencie budú vykonávať mestá a municipality, ktoré na to budú vybavené materiálne, finančne, personálne aj legislatívne. Štátu zostanú na úrovni miestnej štátnej správy len špecializované orgány, ako sú napríklad daňové úrady, banské úrady, a pod. Okresné úrady budú môcť byť zrušené. Správa štátu bude jednoduchšia, prehľadnejšia, efektívnejšia, s ingerenciou obyvateľov miest a obcí na jej výkon a priority.

Žijeme v jednej krajine a vieme, že občanovi je jedno, či si niečo vybavuje na úrade štátnej správy, alebo na samosprávnom úrade. Je preto potrebné zjednotiť právnu úpravu takýchto verejných zamestnancov do jedného zákona, so subsidiárnym použitím Zákonníka práce. Odôvodnené výnimky, ako napríklad výberové konania, kvalifikačné predpoklady na výkon niektorých funkcií a pod., budú stanovené práve v tomto zákone. Zmysel to dáva aj z pohľadu toho, že pokiaľ chceme čo najviac decentralizovaný štát s dôrazom na samosprávnu demokraciu, delenie na „štátne“ a „to druhé“ nemá opodstatnenie; doteraz to slúži vždy len tým, ktorí môžu rozhodovať, nie však tým, ktorí službu konzumujú a platia.

Zavedieme férové výberové konania na základe jasných kritérií a verejnej kontroly pri obsadzovaní odborných pozícií vo verejnej správe, ale aj v podnikoch a ostatných verejnoprávnych organizáciách. Okrem jasných pravidiel pre prijímanie do verejnej správy je potrebné stanoviť jasné pravidlá pre kariérny postup. Najlepší úradníci môžu získať definitívu, práca všetkých sa však bude pravidelne hodnotiť a merať. Nekvalitní a zlí úradníci nemôžu mať istotu teplého miesta.

Presadíme preto nový zákon o verejnej službe. Tento zákon stanoví základné princípy práce štátnych úradníkov a verejných funkcionárov. Stanoví tak jasné pravidlá pre ich prácu, a zároveň ponechá priestor pre vlastné rozhodovanie. Upravíme systém odmeňovania vo verejnej správe tak, aby motivoval k čo najlepším výkonom. Zlá práca podriadeného úradníka sa musí odraziť aj v postavení nadriadeného politika. Bez tohto prepojenia nebude nikdy vyvodzovaná skutočná zodpovednosť, resp. vždy len taká, ktorá vo výsledku nič nezmení.

V práci ministerstiev a ostatných úradov budeme presadzovať odborný prístup k riešeniu všetkých problémov. Znamená to rozhodovanie na základe faktov a argumentov (evidence-based policy), či napríklad využívanie analýz pre posudzovanie vhodnosti navrhovaných politík (cost-benefit analýzy). Politické rozhodnutia sa nemajú robiť podľa toho, čo vyšlo premiérovi v prieskume verejnej mienky, ale podľa toho, čo je správne a dobré pre krajinu.

Presadzujeme razantné zavedenie hmotnej zodpovednosti úradníkov, ale aj volených funkcionárov. Tento návrh bol už viackrát predložený v parlamente, ale nikdy nebol schválený. Zodpovednosť politikov a úradníkov za svoje rozhodnutia musí byť súčasťou ich profesionality a osobnej cti. Zlyhania musia pocítiť tak, ako ich cíti každý bežný človek, keď urobí chybu vo svojom živote či v práci. Politici a úradníci, ktorí nevykonávajú riadne svoju prácu, ktorí spôsobia škodu svojim konaním alebo nedostatočne podloženým rozhodnutím, musia niesť následky – a to nielen trestnoprávne.

Tunelovať verejné zdroje a rozkrádať peniaze nás všetkých by sa oligarchom a politikom nedarilo bez zložitých schém, na konci ktorých sú schránkové firmy s tučnými kontami v daňových rajoch. Tieto praktiky musíme zastaviť. No hoci o tom politici zo všetkých významných strán neustále hovoria, naozaj účinný zákon proti schránkovým firmám doteraz nepresadili. A niet sa čomu čudovať. Všetky staré parlamentné strany majú za sebou kauzy, v ktorých vystupovali schránkové firmy – a nedá sa teda veriť, že by si sami siahli na vlastné biznisy.

Presadíme preto vytvorenie registra konečných prijímateľov výhod pre všetky firmy na Slovensku. To znamená, že prinajmenšom v neverejnom registri bude musieť každá firma uvádzať svojich konečných majiteľov a beneficientov. Zakážeme účasť vo verejnom obstarávaní, ale aj na akomkoľvek obchodovaní so štátom, všetkým firmám, ktoré neuvedú pravdivé údaje, a presadíme, že uvádzanie nepravdivých údajov v tomto registri bude závažným trestným činom.

Štát a jeho úrady majú k dispozícií obrovské množstvo informácií a dát. Ich využitie je dôležité pre vzdelávacie a výskumné inštitúcie, ale i pre súkromný sektor. Zdieľanie takýchto informácií medzi jednotlivými úradmi zároveň zabráni duplicitným výdavkom. Presadzujeme preto všetky princípy „open government“ – zdieľania dát, anonymizovaných informácií a údajov, ktoré majú všetky štátne inštitúcie.

Hlásime sa k iniciatíve otvorených dát a budeme presadzovať zverejňovanie informácií v zmysle technologických štandardov navrhnutých odborníkmi, nie úradníkmi. Príklady zo sveta ukazujú, ako moderne a prístupne sa dajú spracovať verejné dáta. Tak už dosť hry na skrývačku, verejná správa!

Otvorený prístup k informáciám umožňuje verejnosti lepšie pochopiť a kontrolovať hospodárenie štátu i samosprávy, a tak vyvíjať tlak na jej efektívnosť. Dáta tiež umožňujú ekonomický rozvoj a inovácie. Preto zavedieme striktný prístup „čo nie je tajné, je verejné“ a pravidlá pre proaktívne zverejňovanie všetkých informácií, ktorými úrady disponujú. Zamedzíme akýmkoľvek snahám obmedzovať infozákon a jeho využívanie.

Úspech politikov pri správe vecí verejných sa spravidla meria buď cez národohospodárske ukazovatele (HDP, deficit rozpočtu a podobne), alebo cez plnenie programového vyhlásenia vlády (čo sú ciele, ktoré si vláda sama stanovuje).

Kvalita života však znamená oveľa viac, než suché čísla a ekonomické štatistiky. Mnohé z jej aspektov nie je možné vyjadriť v systéme národných účtov. A merať úspešnosť vlády by sme nemali len hodnotením jej vlastných cieľov, ale aj porovnávaním sa s ostatnými krajinami.

Preto SKOK! presadí zavedenie nových kľúčových parametrov a cieľov, ktorých plnenie a odpočet bude sledovať vláda, s cieľom presnejšie zadefinovať svoje priority a lepšie hodnotiť zmeny v kvalite života. Takýmto ukazovateľom bude napríklad umiestnenie Slovenska v rebríčku Index lepšieho života, ktorý zostavuje Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), a zahŕňa 11 samostatných parametrov materiálneho zabezpečenia a životnej úrovne. Okrem ekonomických faktorov tento index zohľadňuje i zmeny v kvalite vzdelávania, životného prostredia, občianskej spoločnosti, zdravia, spokojnosti, bezpečia či rovnováhy medzi prácou a súkromným životom.

ÚSlovensko je krajinou, ktorá má vysoký štátny dlh – takmer 55 % HDP. Kvôli tomu si nemôže brať nové úvery a pôžičky. Aj preto vlády uprednostňujú financovanie veľkých verejných projektov cez takzvané verejno-súkromné partnerstvá (PPP). Pri PPP každú investíciu postaví súkromný investor a štát mu ju potom desiatky rokov spláca, čo neúmerne zaťažuje budúce generácie.

Nevýhodou PPP projektov však je, že sú predražené, netransparentné, a obrovské zisky končia vo vreckách súkromných firiem spriaznených s vládou. Preto navrhujeme nový spôsob financovania. Namiesto PPP navrhujeme VOP – verejno-občianske partnerstvo, na ktorom namiesto súkromných firiem zarobia ľudia – občania Slovenskej republiky.

Verejno-občianske partnerstvá fungujú tak, že štát založí spoločnosť pre konkrétny projekt (napríklad výstavbu novej fakultnej nemocnice). Táto spoločnosť si časť peňazí požičia z bánk, za výrazne výhodnejší úrok ako pri PPP projekte. Na druhú časť peňazí vydá táto spoločnosť štátom garantované dlhopisy, ktoré si môžu nakúpiť len občania Slovenskej republiky.

Peniaze na novú nemocnicu tak poskytnú ľudia, ktorí na oplátku získajú štátom garantovaný dlhopis s istým úrokom. Takúto výhodnú investíciu nikto neodmietne. Zvlášť, ak si uvedomíme, že pri PPP projektoch štát sľubuje súkromným firmám výnosy až nad 15 %. Namiesto jednej súkromnej firmy tak tieto výhodné úroky získajú občania, resp. štát môže aj ušetriť (nemusí ponúknuť až 15 %-ný úrok, aj dlhopis so 6 či 8 percentným úrokom by bol pre ľudí zaujímavý).

VOP je pre občanov výhodnejšie než PPP, lebo namiesto jednej súkromnej firmy zarobia na investícií všetci občania, ktorí si kúpia štátom garantovaný dlhopis. Je zároveň výhodnejšie pre štát, lebo zisky z prevádzky nemocnice idú cez dividendy do štátneho rozpočtu, a nie vládou vybranému súkromníkovi. A je výhodnejšie i pre užívateľov projektu, pretože ak sa štát rozhodne prenajať si i prevádzku u súkromného operátora (napríklad údržbu ciest, prevádzku nemocnice), dokáže zmluvné podmienky nastaviť lepšie, než sú obvyklé v PPP projektoch. VOP má síce v prvých rokoch vyšší dopad na verejný dlh než PPP projekty, ale má zasa výhodnejší dopad na deficit rozpočtu, pretože zisky z prevádzky projektu sú príjmom štátneho rozpočtu. Už po pár rokoch je preto VOP výhodnejšie než PPP aj z pohľadu rozpočtových dopadov.

Pri všetkých verejných výdavkoch budeme hodnotiť ich výšku a efektívnosť v porovnaní so súkromným sektorom. Do verejného obstarávania zavedieme všeobecný princíp verejného pravidelného porovnávania hodnoty obdobných nákupov v jednej prehľadnej tabuľke, aby bolo zrejmé, ktorý úrad či obec nakupuje za akú cenu – a aby verejnosť i kontrolné úrady mohli porovnávať náklady.

Presadíme mechanizmus, pri ktorom budú zverejňované všetky metodické usmernenia ÚVO, pričom tieto usmernenia budú záväzné a nebude dochádzať k rôznym metodickým výkladom pre rovnaké obstarávania. Veľkým zdrojom nejednoznačnosti pre podnikateľov pri postupoch vo verejnom obstarávaní je totiž prístup samotného Úradu pre verejné obstarávanie pri vydávaní metodických pokynov. Nielen, že metodické pokyny ÚVO nie sú záväzné - a preto sa môže stať, že subjekt, ktorý požiada o metodické usmernenie, hoci ho naplní do bodky, môže byť postihovaný za nesprávny postup. Navyše, v praxi sa vyskytli i prípady, kedy na dve rovnaké zákazky (totožné podklady, iba dvaja rôzni obstarávatelia) vydal Úrad pre verejné obstarávanie dva úplne protichodné metodické pokyny. Zjednotenie prístupov k pravidlám obstarávania je základnou podmienkou odstránenia nejednoznačnosti legislatívy v tejto oblasti

Jedným z častých dôvodov vleklých súdnych sporov je možnosť neustáleho odvolávania sa voči rozsudkom na súd vyššieho stupňa, ktorý však často, namiesto presného rozhodnutia, iba vráti vec na opätovné rozhodnutie súdu stupňa nižšieho. Aby súdy skutočne rozhodovali, a neprehadzovali si prípady ako horúci zemiak, navrhujeme precizovaním Občianskeho súdneho poriadku eliminovať predlžovanie a predražovanie sporov, spôsobené posúvaním agendy medzi súdmi. Dosiahneme to spresnením povinnosti odvolacieho súdu rozhodnúť vo veci a nevracať spor zbytočne späť na prvostupňový súd.

Aby sa súdne spory zbytočne nepredlžovali a súdy konali rýchlejšie, presadíme povinnosť stanoviť najneskorší termín začiatku prvého pojednávania v lehote troch mesiacov od podania. Zároveň navrhujeme zaviesť taxatívne lehoty súdov, týkajúce sa procesných úkonov aj nad rámec vytýčenia pojednávania (napr. zaslanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku, najdlhšia prípustná lehota na vytýčenie ďalšieho pojednávania, na vypracovanie písomného vyhotovenia rozsudku). V prípade porušenia lehôt zavedieme systém sankcií voči nekonajúcim sudcom, resp. predsedovi súdu.

Kvalitné podnikateľské prostredie je stabilné, so zrozumiteľnými a predvídateľnými pravidlami. Našim cieľom je prijímať také zmeny, ktoré zlepšia podmienky pre všetkých podnikateľov, a nielen pre vybrané skupiny, odvetvia, či firmy. Preto sa zaväzujeme, že nebudeme prijímať žiadne zákony a pravidlá, ktoré sú výhodné len pre vybrané firmy alebo odvetvia, no škodia ostatným. Obmedzíme investičné stimuly a postupne ich znížime na nulu, s výnimkou najväčších investícií nadregionálneho významu. V regiónoch, kde je to nevyhnutné pre ich ekonomickú významnosť, presadíme automatické stimulačné mechanizmy, ktoré nebudú môcť byť predmetom subjektívneho rozhodovania, a tým pádom zdrojom korupcie.

Aby podnikatelia aj občania na úradoch vybavili veci na jednom mieste, navrhujeme systematické budovanie klientskych centier, kde na úrade podnikateľ aj občan pri jedinom okienku získa všetky potrebné informácie, tlačivá, a uskutoční i platby, bez potreby návštevy konkrétneho úradníka v jeho vlastnej kancelárii. Presadzujeme budovanie tzv. KAMPO-v (kontaktných administratívnych miest pre podnikateľov a občanov), ktoré budú slúžiť ako sprostredkovateľ medzi všetkými orgánmi štátnej správy a firmou, ako "klientske centrá", zastupujúce všetky úrady naraz. Prístupnosť takýchto kontaktných miest by mala byť vo všetkých väčších mestách na Slovensku.

Presadíme, aby po dobrých skúsenostiach napríklad pri fungovaní katastra či vydávaní pasov všetky úrady zaviedli možnosť zrýchlených konaní za oficiálny poplatok pri rôznych druhoch správnych konaní – napríklad zápisy do registrov a zoznamov, vydávanie povolení na samosprávach, a podobne. Všetky úrady budú samozrejme povinne musieť dodržiavať aj doterajšie lehoty bez extra poplatku, pričom budeme presadzovať prístup, že ak sa v maximálnej lehote nevyjadria, považuje sa ich rozhodnutie za súhlasné.